Ján Solovič sa narodil 8. marca 1934 v Pliešovciach. Odbor divadelnej
dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave
absolvoval v roku 1958. Od roku 1957 pracoval v Československom rozhlase
v Bratislave najprv ako dramaturg, potom ako umelecký šéf.
V rokoch 1971 - 1983 bol vedúcim tajomníkom a od roku 1984 - 1989 aj
predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1978 až do odchodu na
dôchodok pôsobil ako docent televíznej a filmovej dramaturgie na VŠMU.
Ťažiskom Solovičovej literárnej tvorby sú dramatické žánre. Debutoval v
roku 1953 rozhlasovou hrou o Mikulášovi Kopernikovi Torunský génius. Ako
vysokoškolák napísal dobovú družstevnícku agitku Posledná hrmavica
(1955). Po nej nasledovali hry Nepokojná mladosť (1957), Súhvezdie draka
(1958) a U nás taká obyčaj (1960). Humorné či tragikomické ladenie majú
jeho ďalšie hry Strašne ošemetná situácia (1968), Žobrácke
dobrodružstvo (1970), Veža nádeje (1972) a hra Pozor na anjelov (1978).
V rokoch 1974 - 1976 napísal divadelné hry Meridián, Strieborný jaguár a
Zlatý dážď, ktoré tvoria dramatický triptych s názvom Občianska
trilógia. Triptych je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Po
vážnych témach z triptychu sa Solovič vrátil ku komédii v hre Kráľovná
noci v kamennom mori (1983) a k historickej dráme v hre Zvon bez veže
(1984), ktorá zobrazuje život učenca Mateja Bela a jeho politicky
prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. V nasledujúcej hre Príliš
odvážny projekt (1987) sa opäť vrátil k problémom svojich súčasníkov.
Z rozhlasových hier boli uvádzané najmä Prešporská predohra (1955),
Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s
vami, Druhý dialóg s vami (obe 1965), Rekomando (1968).
Bohatá je aj Solovičova televízna tvorba. Napísal literárne scenáre k
viacerým filmom a mnohé svoje hry adaptoval pre televíziu. Medzi
najzaujímavejšie televízne hry patria Traja z desiateho poschodia
(1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a seriál Straty a nálezy z roku
1975.
Pre deti vydal v roku 1963 rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky. Je tiež
autorom komédie Maharadža z Royalu (2006) a v roku 2007 vyšla jeho
autobiograficky štylizovaná kniha Moje radosti, v ktorej píše o svojej
spolupráci s ochotníkmi.